Šachový klub VSETÍN

Obhajoba nevyšla.

Tak ako minulého roku (viď môj príspevok v skôršich článkoch), vybral som sa na Šariš aj letos. Vtedy som si na spiatočnej ceste notoval tunajšiu pesničku „[:A od Prešova:] a od Prešova v tym poľu, něše še Janík šerdzečko mojo, něše še Janík na koňu." (V originále je Janík, ale po víťaznej súťaži som bol, ako sa vraví „na koni" a tak som to zmenil na Staník ...) - „[:A za nim idze:] a za nim idze ocec, mac, vrac še Staníčko šerdzečko mojo, vrac še Staníčko, vrac še vrac."

Minuloročný aj letošný, silou slabší turnaj nemožno preceňovať, veď jediným, kto mal rating začínajúci dvojkou som bol ja. No skúsenosť nabádala ani čo len podceňovať. Pre mňa bol príťažlivý z dvoch dôvodov: 1/ obhajoval som prvé miesto a 2/ turnaj bol tzv. uzatvorený. Takýchto súťaží je v dnešnej dobe poskrovnu, nemožno sa teda čudovať, že človek presýtený hŕbov všelijakých „openov" sa veľmi rád popasuje v klasickom turnaji, navyše keď sa hrá s bonusom 10 s/ťah. (Takto sa usporiadava napr. Memoriál J.Pelikána v Prahe, kde som v rokoch 2007 a 2008 obsadil vždy 2.miesto z desiatich účastníkov.) A tak som sa na východné Slovensko vrátil.

V Prešove organizátori nasadzujú podľa ratingu do skupín A, B, C, atď. iba po 8 hráčov, lebo za dva dni viacej ako 7 partií nezohráte. Veď aj tak je to „čardášové" tempo a na oddych veľa času nie je. Pýtate sa na môj výsledok? A vravíte, že 4 (7) 4:3=0 je úbohý? No pravdaže. Ale keď sa pozrieme podrobnejšie na všetky moje partie, zistíte, že v skutočnosti to vyzeralo minimálne na 6 bodov, možno aj na 7. Neuveriťeľná hrubá chyba ma zrazila hneď v úvodnom kole (Paliga) a keď som pak tri razy po sebe vyhral (Slivka, Kardis, Štutika), nasledovala ďalšia (Paňko), v partii ktorá sa točila ako veterník. Najskôr výhra, pak prohra, opäť výhra a napokon prohra ... Asi zaslúžená. Korunu som tomu nasadil ešte v kole poslednom (Nandráži); toľko pokazených partií v jednom turnaji veru ani nepamätám a nie je div, že mi víťaz utiekol o 2½ boda. Paradoxom pak bolo vyrovnané pole (druhý až predposledný v rozdieli jediného boda), kde na samostatné 2.miesto stačil zisk iba „+1". A tak som po tých hrubých chybách bol vďačný aj za to strieborné umiestnenie.

Zvyšok nedeľného odpoľudnia venujem opäť prehliadke tých miest, na ktoré rád spomínam, ale pri prechádzke som si uvedomil, ako sa zmenila doba a ako pomerne rýchlo zmizol pôvodný kolorit mesta. V čase, kedy som tu vojančil ste si zašli do malej krčmičky, kde bolo možné si dať obyčajný párek s horčicou alebo chrenom, dobrým chlebíkom, pivom a poldeci spišskej, všetko v ľudovej cene. A pak, pri poháriku vína počúvať tklivé melódie cigánskej kapely s huslami a cimbálom a voľakedy si aj zaspievať podaktorú východniarsku: „A ja taka dzivočka, cingilingi bom, rada vijem perečka, cingilingi bom", či [:Kapura:] na kapure rače, zochabil me frajír, teraz za mnú plače" a nakoniec aj tú „A od Prešova". Kontrastom k tomu je súčasnosť. Takmer na každom druhom rohu núkajú pre mňa odpudivé fastfoody s reklamou v americkom štýle akési mastné hamburgry, hot-dogy, preslazenú Coca-Colu, pivo Heineken, whisky Johnnie Walker a navyše k tomu z tlampača reve reprodukovaná muziga v rytme techno „buch-buch-buch", človek by možno aj ohluchol. A v reštaurácii? Aj keď je objednané jedlo polievka s rezancami a dusené hovädzie s ryžou, čašníkovi zaplatíte toľko, že sa obzeráte kdeže je sever ... A bodaj by nie, veď ste sa ocitli v podniku „svetovej" úrovne, lebo na jedálnom lístku to máte napísané zpola anglicky. Ešte že tu platia eurom a nie librou. Nuž, čo sa dá robiť, taký je svet - a keď už je taký, treba sa s tým iba zmieriť alebo vysporiadať. A tak mi na spiatočnej ceste prišly na um dve otázky. Jedna obyčajná: „Vrátim sa tu ešte niekedy?" a druhá filozofická: „Orbi, quo vadis?". Zatiaľ čo na tú prvú odpoviem: „- vrac še Staníčko, vrac še vrac", na tú druhú (Svete, kam kráčaš?) si môžte vypočuť môj názor až po desiatej večer ...

K článku dodávám ještě historickou zajímavost: Města Prešov a Vsetín měla k sobě šachově nejblíže asi v roce 1955, kdy se konalo deset čtvrtfinálových turnajů Přeboru Československa. Čtyři v Čechách (Chomutov, Lomnice n/P, Čes.Budějovice, Klatovy), dva na Moravě (Šumperk, Vsetín) a tři na Slovensku (Bratislava, Ružomberok, Prešov), které doplnil přebor armády v Praze. Jednalo se už o hodně kvalitní soutěže vždy s účastí 2-3 mistrů ÚJČŠ, další 3-4 hráči mívali titul ŠZT (šachista zvláštní třídy = dnešní KM) a zbývající byli silní šachisté 1.VT, zpravidla vítězové krajských přeborů. Do polofinále postupovali obvykle první tři a byl to, navzdory sovětskému vzoru, velmi spravedlivý systém. Husté kvalifikační síto (oddíl - okres - kraj - čtvrtfinále) téměř spolehlivě eliminovalo případný nahodilý výsledek a do dvou závěrečných turnajů (polofinále - finále) pustilo opravdu jenom ty nejlepší. Pozoruhodný výsledek tehdy zaznamenal velice talentovaný, devatenáctiletý Bernátek z Rožnova. Dva roky před tím získal na mistrovství republiky dorostu v Chocni stříbrnou medaili a ve vsetínském čtvrtfinále ho dělil od postupu pouhý půlbod. Někteří čtvrtfinalisté byli později dokonce i mými soupeři (Láska, Pavlik, Bernátek, Fuxa), s mistrem Maršálkem jsem se pak seznámil prostřednictvím skladebního šachu. (sj)

Prešov 1955: 1.-2. Ivančo, Maršálek 9, 3. Krylov 7½, 4. Delmár 7, 5. Gerženyi 6½, 6.-7. Vasylkiv, Kubánek 5, 8. Dieneš 4½, 9. Schönberg 4, 10. Láska 3½, 11. Wittner 3, 12. Adamčik 2. [Šachový sborník 1955, str. 8]

Vsetín 1955: 1. Tikovský 9½, 2. Walica 7½, 3.-4. Pavlik, Holas 7, 5. Bernátek 6½, 6.-7. Šíša, Hobza 5½, 8. Čučka 5, 9. Klír 4½, 10. Ančin 4, 11. Foltys 3, 12. Fuxa 1½. [Šachový sborník 1955, str. 9]

Výsledky na chess-results

Kardis Benjamín - Juříček Stanislav, Prešov 2016

---

Vložte Váš komentář

Vaše jméno:
Váš komentář:
Zadejte kontrolní kód:

Komentáře